História

nadoby
Archeologické náleziská potvrdzujú, že prvé osídlenie obce bolo už v paleolite. Z toho je možné usudzovať, že príroda a okolie ponúkali dostatok možností na prežitie. Prvá písomná zmienka o obci je zachytená v 13. storočí, konkrétne v roku 1220, kde sa uvádza ako obec Felnemet. Na majetkoch kráľovnej pri dolnom toku Hornádu, ku ktorému patrilo aj územie Kechneca (maďarsky Kenyhecz), sa na rozhraní 12. a 13. storočia usídlili jej nemeckí hostia. Dozvedáme sa o tom z varadínskeho registra z roku 1220. V roku 1295 kráľovná Agnesa darovala našu obec spolu s ďalšími 7 obcami dojke kráľa Ladislava IV. Menne.
sperky
V starej listine z roku 1338 je napísané, že v našej obci bol mlyn v blízkosti Sene, ktorý sa zachoval až do najnovších čias. Toto potvrdzuje aktívnu činnosť a život poľnohospodárov.

Kráľ Žigmund, ďalšia významná postava v histórii obce, daroval obec Kechnec marmošskému županovi Petrovi z Perína. Bol to dar za vernosť a vojenské zásluhy. Tento fakt potvrdzuje už vtedajší význam obce. V darovacej záslužnej listine je zaujímavé dvojjazyčné pomenovanie obce – Felnemethy alio domine Kemnech.

Naša obec, hoci mala v dobe príchodu Nemcov svoj pôvodný slovanský názov, ktorý Nemci prevzali, dostala aj úradný maďarský názov Felnémeti. V roku 1560 mala obec názov Kenyhecz Nempty, v roku 1605 Kenyhecz, v roku 1808 Kechnec a tento názov zostal až dodnes. Podľa konskripcie farárov a cirkví sa v Kechneci v roku 1746 rozprávalo po slovensky a maďarsky, podobne ako aj dnes.

theatre
Vtedajší význam obce potvrdzuje aj informácia, že cez naše územie viedla dôležitá obchodná cesta nazývaná Budínska alebo Peštianska. Bola však často aj veľkou vojnovou cestou.

V obci mali svoje sídla viaceré významné rody – za zmienku stojí spomenúť rod Kenyheczi a Csikovics. Ján Csikovics dostal Kechnec od kráľa Leopolda I. v roku 1689 vo Viedni.

spevokol
Náboženstvo má v obci dávne tradície. Počas vojen vedených sedmohradským kniežaťom Imrichom Thökölym koncom 17. storočia, obyvateľstvo bolo zrejme prinútené prejsť k reformovanej cirkvi. Podľa hesla: „Čia zem, toho náboženstvo hlásaj!“ Rímskokatolícky kostol bol zrovnaný so zemou. Opäť bol postavený až v roku 1749 na podnet biskupa Štefana Kaczera. Dnešnú rekonštrukciu sme urobili v rokoch 1992 – 1993.
poziarnici
Už naši predkovia mysleli na budúcnosť a nechávali pre ďalšie generácie kroniky obcí. Tá naša sa stratila v roku 1938. Podľa novšej, ktorú začal písať Imrich Doják, je zaujímavá zmienka o revolučných udalostiach v roku 1848 – 1849. V okolí dediny prebiehali neľútostné boje, pravdepodobne o dôležitý most Hidásnémeti. Rakúski vojaci, ktorí slúžili cisárovi a dvoru, na dvore obecnej krčmy popravili štyroch dedinčanov. Táto krčma stála na dvore pani Ráczovej, rod. Fedorovej.

V 19. storočí tu pôsobili významné rodiny Jána Máca, Jozefa Horvátha, ale aj zemepáni Ferdynandy, Pallagi, Teleki, Lejtényi, Vadász, Smidt. Majetky tu vlastnil aj dôstojník uhorskej armády Gejza Török. Obec sa zapísala aj do histórie železničnej dopravy. Prvý vlak prešiel chotárom obce 5. júla 1860. Vyšiel z Miškovca a cieľovú stanicu mal v Košiciach. Tradíciu v obci malo aj divadlo.

História – erb obce