O obci

Svoju novodobú históriu začala obec Kechnec písať od jej osamostatnenia, ku ktorému došlo 1. decembra 1990. V rokoch 1964 až 1986 bola totižto súčasťou obce Hraničná pri Hornáde. Neskôr, po roku 1986, vznikol trojzväzok pôvodných obcí Seňa, Kechnec a Milhosť. Kechnec je slovensko-maďarskou obcou, v ktorej žije približne rovnaké percento obyvateľov slovenskej i maďarskej národnosti.

Od osamostatnenia obce po súčasnosť sa zvýšil počet obyvateľov o viac ako 24 % a v súčasnosti evidujeme 1080 občanov s trvalým pobytom. Takmer 60% obyvateľov je v produktívnom veku a nezamestnanosť v obci dosahuje približne 8 %.

Rozvoj obce je založený na komplexnom prístupe a zohľadňuje všetky zložky spoločnosti – deti a mládež, populáciu v produktívnom veku, dôchodcov. Cieľom je vytvárať podmienky pre plnohodnotný život všetkých občanov – študentov, podnikateľov, investorov, dôchodcov, ale i návštevníkov ob­ce.

obec3

Väčšinu projektov obec zrealizovala prostredníctvom vlastnej stavebnej spoločnosti Poľnohospodársko-stavebná výroba obce Kechnec, s.r.o. Okrem ekonomického prínosu má stavebná spoločnosť pozitívny vplyv aj na znižovanie nezamestnanosti, nakoľko jej zamestnancami sú práve nezamestnaní obyvatelia z obce Kechnec.

Od osamostatnenia našej obce v roku 1990 až po súčasnosť Kechnec prešiel výrazným posunom v kvalite života jej obyvateľov a služieb, ktoré im obec poskytuje.

V tejto sekcii uvádzame fakty z minulosti, aby sme si vážili, čo všetko máme k dispozícii v súčasnosti.

V roku 1990 sme začínali bez vodovodu, splaškovej kanalizácie, bez čističky odpadových vôd, vodojemu a bez úpravne vody a zdrojov pitných vôd (vlastných studní na pitnú vodu), bez domu smútku, bez zvonice, bez parkoviska pred cintorínom. Cintorín bol tiež v schátralom stave, ako aj samotná budova obecného úradu. V schátralom stave boli cesty, nemali sme vybudované žiadne chodníky s odvodňovacím systémom dažďovej vody.

Stred obce vrátane autobusovej zastávky boli v dezolátnom stave, obchodná sieť na miestnej úrovni takmer neexistovala. Materská škola si vyžadovala viackrát rozsiahlu rekonštrukciu a modernizáciu MŠ, bola dlhodobo v majetku prevádzkovateľa JRD. Zlikvidovaná bola dobrovoľná požiarna zbrojnica, neexistovala komplexne vybudovaná infraštruktúra novovytvorených stavebných obvodov pre individuálnu bytovú výstavbu.

Novostavebné obvody Perínskej cesty a Sóósovej záhrady, ulice vedúcej k p. Schmidtovi, ulice vedúcej k starostovi, ulice vedúcej k rodine Medveovej, ulice vedúcej k rodine Ivanových, ulice k 40-bytovej jednotke neboli vybavené vodovodom, splaškovou kanalizáciou, plynom, dažďovou kanalizáciou. Neboli vybudované cesty ani chodníky (mimo ulice vedúcej k rodine Schmidtových, kde bola vybudovaná cesta s chodníkom a s dažďovou kanalizáciou, plyn, vodovod, splašková kanalizácia chýbali).

Do roku 1998 boli aj také ulice, kde neexistovala spevnená asfaltová cesta – napr. ulica vedúca k rodine Grümpnerovcov pozdĺž Sokolianskeho potoka, cesta vedúca k mostíku pre chodcov pri terajšej materskej škole, cesta k 40-bytovej jednotke.

obec4
Neexistovala obchodná jednotka pri terajšej autobusovej zastávke, neexistoval športový areál s regeneračným centrom, neexistovala žiadna budova zdravotnej starostlivosti v katastrálnom území obce Kechnec pre deti a dospelých vrátane lekárne, rehabilitácie a zubára.

Neexistoval zmodernizovaný obecný úrad s kongresovou sálou a s kuchyňou. Pivničné priestory obecného úradu neboli stavebne dokončené (v rámci upratovania sme vyniesli 20 nákladných áut odpadu), do obdobia výstavby neboli funkčné sociálne zariadenia, pred úradom nebolo vybudované parkovisko, neexistovalo spoločenské centrum s kongresovou sálou, ubytovaním a parkoviskami, neexistovala 40-bytová jednotka pre bývanie 40 rodín vrátane obchodnej jednotky, kaderníctva, holičstva, kozmetiky a vedľajších priestorov.

Neexistoval amfiteáter s oddychovou zónou, kde organizujeme rôzne kultúrno–spoločenské akcie, so sociálnym zázemím, veľkoplošnou televíznou obrazovkou s ozvučením, osvetlením a vodnou fontánou.

Neexistovala priemyselná zóna so zahraničnými a domácimi investormi z 8 štátov sveta s fungujúcou komplexnou infraštruktúrou. Neexistovalo ani 3000 novovytvo­rených pracovných miest a ďalších s tým súvisiacich približne 10 000 nepriamych pracovných príležitostí (rôzne podporné služby a dodávky).

Obec v roku 1998 mala 636 obyvateľov, k dnešnému dňu registrujeme 1180 obyvateľov. Obecný majetok v roku 1990 bol 3 mil. Kčs (vtedajších korún československých). K dnešnému obdobiu vrátane roka 2014, bez akýchkoľvek úverových zaťažení, je obecný majetok vo výške 60 524 572 eur, t. j. 2 miliardy Sk.

Hodnota, ktorú vytvorili zahraniční investori v priemyselnej zóne, vyjadrená vo finančnom vyčíslení je 1 miliarda eur (viac ako 30 miliárd Sk). Vytvorená hodnota z obecného majetku vo finančnom vyjadrení v prepočte na jedného občana (60 524 572 e­ur/1180 obyvateľov) je 51 292 eur, t. j. 1 545 223 Sk.

V obci nebol rozvinutý kultúrny život. Nemali sme denný letný tábor pre deti, Kechnecké dni, MDD, nekládli sme vence ako spomienku na zosnulých, chýbali tradičné vianočné, fašiangové a veľkonočné slávnosti. V Kechneci nevystupovali populárne hudobné skupiny, ani umelci zvučného mena ako napr. Peter Dvorský s doprovodným orchestrom a opernou speváčkou z Budapešti, p. Ilonou Tokodi. Do roku 2006 sme nemali spracovanú obecnú históriu a chýbali aj obecné symboly – erb, pečať, zástava a insígnie.