Tvorili sochy pre obecný cintorín

V máji sa v Kechneci na pozvanie starostu Jozefa Konkolyho uskutočnili dve drevárske sympóziá, ktorých cieľom bolo vytvoriť umelecké diela pre obecný cintorín. Zúčastnili sa ho šiesti slovenskí rezbári. Pri svojej práci sa sústredili na myšlienky diel tak, aby ich práce miesto posledného odpočinku nielen skrášlili, ale aj duchovne obohatili.

Od 5. do 9. mája vznikli sochy zamerané na rôzne životné múdrosti, udalosti a kresťanské symboly. František Eštočin vytvoril sochu, ktorú nazval „Pútnik“. Dielo je vyjadrením toho, že aj keď životom kráčame akokoľvek dlho, po krásnej alebo ťažkej ceste, aj tak vždy dôjdeme na pietne miesto cintorín. Stanislav Polek vyrezal sochu vdovca. Otec s dcérou sa skláňajú nad hrobom matky. V soche je zašifrované utrpenie a bôľ nad stratou blízkej osoby. Ján Podsklan znázornil obraz mládenca, ktorý nebol vždy dobrým synom, avšak po smrti rodičov si to uvedomil a tak prichádza na hrob s kyticou kvetou a prosbou o odpustenie.

Albert Šimrák vyrezal sochu anjela s krížom. Je to anjel, ktorý prináša ľuďom kríž a utrpenie v posledných chvíľach života. Miroslav Mlkvik vytvoril sochu rómskej matky s dieťaťom nad hrobom svojho manžela a otca.

Ján Palko umelecky znázornil zmŕtvychvstalého Pána Ježiša Krista. Socha je vysoká viac ako štyri metre a v rámci cintorína má byť vystavená tak, aby bol na ňu možný pohľad z každého miesta. Jej nosnou myšlienkou je prinášať kresťanom nádej, že sa so svojimi zosnulými ešte raz stretneme.

Druhé sympózium sa konalo od 19. do 23. mája a cieľom bolo dokončiť ďalšie diela pre obecný cintorín. Na požiadanie pána starostu vzniklo zadanie vytvoriť symbolickú židovskú rodinu, ktorá by pripomínala násilné odvlečenie židovských občanov do koncentračných táborov.

Úlohu si rezbári rozdelili a vzniklo ojedinelé spoločné dielo, ktoré pozostáva z nasledovných sôch. Rodičia s bolesťou a strachom vinú svoje deti k sebe, pretože nevedia, čo ich čaká. Chlapec si zobral svoju najmilšiu hračku, koníka, dievča si zobralo školskú tašku, pretože nechápu ľudskú zlobu a chcú sa hrať. To, čo ich však v koncentračných táboroch čakalo, bolo najhoršie zverstvo, aké človek proti človeku urobil.

Socha dievčiny s kvetmi symbolizuje kvety pre všetkých zosnulých na cintoríne. Súčasťou diela je aj plačúca žena nad hrobom manžela a plastika takzvaného stromu zmierenia. Na tomto strome má každý veriaci svoj symbol. Kresťania, Gréckokatolíci, Pravoslávni, Kalvíni, Židia aj Rómovia. Medzi týmito symbolmi sú vyrezaní naši praotcovia Adam a Eva v rajskej záhrade.

Veríme, že tieto diela návštevníkov zaujmú a duchovne obohatia. A nech aj oni slúžia ako výstraha pred zvrátenou ideológiou a lakomstvom.

2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21